LSQ (USA) - ELECTRICITY
pondělí 11. 11. 2013 v 19.30 hodin
Starý pivovar
Ludmila Štefániková Quartet (LSQ) je nová dámská kapela, vzniklá na podporu druhého Ludmilina alba "Elektricity". Všechny hudebnice jsou profesionálky, hrající jazz mnoho let. Díky jedinečnému zvuku a letitým zkušenostem dokáže tato ryze ženská kapela hrát na velmi vysoké úrovni. Ludmila se narodila v roce 1982 v Bratislavě, kde postupně vystudovala piano, jazzový zpěv a bicí. Ve zdokonalování svých hudebních dovedností pokračovala po čtyři roky na American School of Modern Music v Paříži. Poté studovala hudbu na Berklee College of Music v Bostonu. Studia na Berklee dokončila v roce 2011 a v současné době žije v Bostonu.
Ludmila Štefániková – zpěv a MalletKAT (elektronický vibrafon)
Cindy Jones – kytara
Christine Moad – baskytara
Jazz Robertson – bicí
Ludmila Štefániková Quartet (LSQ) je nová dámská kapela, vzniklá na podporu druhého Ludmilina alba "Elektricity". Všechny hudebnice jsou profesionálky, hrající jazz mnoho let. Díky jedinečnému zvuku a letitým zkušenostem dokáže tato ryze ženská kapela hrát na velmi vysoké úrovni. Ludmila se narodila v roce 1982 v Bratislavě, kde postupně vystudovala piano, jazzový zpěv a bicí. Ve zdokonalování svých hudebních dovedností pokračovala po čtyři roky na American School of Modern Music v Paříži. Poté studovala hudbu na Berklee College of Music v Bostonu. Studia na Berklee dokončila v roce 2011 a v současné době žije v Bostonu.
Její hudební kariéra se rychle vyvíjí, Ludmilin hudební přínos byl opakovaně oceněn významnými americkými jazzovými servery a časopisy. V současné době plánuje své velké podzimní turné 2013 (Kanada, USA, Evropa). Repertoár turné bude tvořen skladbami z alba „Elektricity“, jež vyjde 1. června 2013.
Projekt "Elektricity" je unikátní v několika ohledech. Už „celodámská“ kapela je sama o sobě dost vzácný host ve světě jazzu, Ludmilin kvartet navíc představuje crossoverový kulturní zážitek mezi jazzovou tradicí a východoevropskou lidovou hudbou. Kromě „hudebního zážitku napříč kulturami“ je jedinečnou poznávací značkou souboru je též post zpívající jazzové vibrafonistky, jedné z mála na světě… Ludmilin zpěv je kombinací klasického jazzového tréninku a východoevropské vokální tradice. Ludmila je silně inspirována instrumentalisty, kteří jsou stejně jako ona zároveň zpěváci, instrumentalisté a skladatelé (např. Esperanza Spalding, Roy Ayers, Tania Maria a Aziza Mustafa Zade). Ludmila tak patři k exkluzivní skupině nastupujících mladých talentovaných zpěvaček a jazzových instrumentalistů.
ĽUDMILA ŠTEFÁNIKOVÁ (1982)
sa narodila v Bratislave. Ako 6-ročná začala hrať na klavíri a spievať. Absolvovala Štátne konzervatórium v Bratislave v odbore hra na bicích nástrojoch. Od roku 2005 študovala jazzový vibrafón, kompozíciu a aranžovanie (Stephen Brownman) na American School of Modern Music v Paríži a v štúdiu pokračovala na Berklee School of Music (vibrafón u Eda Saindona a Davea Samuelsa, aranžovanie u Phila Wilsona), ktorú absolvovala roku 2011. Vystupovala na koncertoch a festivaloch v Paríži a v Bostone. Roku 2011 vydala vo vydavateľstve Inner Circle Music svoj debutový album Be Beautiful. V súčasnosti vedie jazzové kvarteto LSQ. Po rokoch štúdia v Paríži a po absolvovaní prestížnej Berklee College of Music sa predviedla aj na Slovensku – ako líderka vlastného kvarteta a s čerstvo vydaným debutovým albumom so siedmimi autorskými kompozíciami. Jazzová vibrafonistka, speváčka, skladateľka a aranžérka Ľudmila Štefániková.
* Ako sa bratislavské dievča, ktoré chodí na ZUŠ-ke na klavír a spev, dostane do Paríža a potom do Bostonu a stane sa jazzovou vibrafonistkou?
"Na klavír som chodila od šiestich rokov na ZUŠ na Hálkovej, začala som spievať v Bratislavskom detskom zbore a na tej istej ZUŠ som neskôr začala chodiť aj na bicie. Po skončení strednej školy, bilingválnej sekcie francúzskeho gymnázia na Metodovej, som prešla na vysokú školu a zároveň s tým konečne aj na konzervatórium. Po troch rokoch na vysokej a štyroch na konzervatóriu som odišla do Paríža a odtiaľ do Ameriky."
* Na počiatku tvojej hudobníckej dráhy stála skôr klasická hudba. Čo ťa neskôr presvedčilo, aby si sa zamerala práve na jazz?
"Sloboda. Jazz je jednoducho „hudbou momentu“, ktorá sa tvorí na mieste a je výsledkom spolupráce niekoľkých hudobníkov za určitých podmienok. Tento výsledok je vždy iný, a práve to ma na jazze zaujalo. Uvedomovala som si, že v klasike sa musím naučiť nejaké veci, potom ich presne odinterpretovať a zasa sa učiť niečo nové – je to akoby začarovaný kruh, a to mi nepripadalo až také kreatívne. Potom mi ktosi na konzervatóriu dal CD Steps Ahead Mika Mainieriho, a to rozhodlo, že sa chcem venovať výlučne vibrafónu. Na Slovensku nebola možnosť študovať ho – na konzervatóriu sme vtedy nemali funkčný nástroj – a nikto mi nevedel vysvetliť základy techniky či frázovania, tak som si našla školu v Paríži."
* Ako si zvládla prijímačky, keď si na Slovensku mala minimálne skúsenosti s vibrafónom?
"Nebolo to až také zložité, pretože som mala za sebou štúdium bicích nástrojov a perkusií na konzervatóriu v Bratislave. Navyše, táto škola, American School of Modern Music, bola súkromná (hoci nie taká drahá ako Berklee), takže bolo ľahké sa tam dostať a ostala som tam tri roky. Popri tom som sa ešte vzdelávala na parížskom štátnom konzervatóriu, kde som mala súkromné hodiny hry na vibrafóne. V Paríži som si aj kúpila svoj prvý vibrafón."ĽUDMILA
* Keby si mala porovnať prístup pedagógov v Paríži a Bratislave, v čom sa odlišoval najviac?
"Otvorenosťou. U nás musíš ísť podľa nejakých pravidiel aj keď nemajú zmysel, sú zastarané a nemajú žiadnu perspektívu do budúcnosti a nič sa nemení. Tam sa ľudia navzájom inšpirujú a sú otvorení novým veciam ..."
* Znamená to, že si tam skúšala zabŕdnuť aj do iných žánrov?
"Tým som sa venovala už na Slovensku – napríklad som hrala na bicích v rockovej kapele... Problém nebol v žánroch, ale v prístupe ku vzdelávaniu, v samotnom vzdelávacom systéme. Nechcem však kritizovať; mala som tu šťastie na dobrých pedagógov, no prišla som do bodu, kedy som musela odísť, aby som sa mohla ďalej rozvíjať a napĺňať svoje sny."
* Ako si zvládala štúdium v Paríži po existenčnej stránke?
"Podarilo sa mi získať štipendiá a popritom som robila „prácičky“ ako servírka, prekladateľka, občas som strážila deti a podobne. Čiastočne som si zarábala hraním, no v Paríži som nemala ešte takéto ambície, lebo som mala pocit, že to ešte „nie je ono“. Hrávala som s kamarátmi, na rôznych festivaloch a v kluboch, no chýbal mi pocit vyzretosti."
* Potom si odišla priamo do Ameriky? Ako si sa dostala na Berklee?
ĽŠ: "Škola v Paríži bola vtedy pobočkou Berklee, preto som si ju aj vybrala. Učili na nej americkí hudobníci a ich prístup sa dosť odlišoval do európskeho. Vyučovanie bolo voľnejšie a akoby „šité na mieru“. Aj keď sa v triede nachádzalo viac ľudí, poznali nás a približne vedeli, kam sa chceme uberať a podporovali nás v tom, vedeli sa prispôsobiť individuálnemu tempu študenta. To je veľmi dôležité, pretože nemusíme všetci chcieť to isté. Tu sa konali aj prijímačky na Berklee, ktorými som prešla a získala som štipendium na štúdium v Amerike. Povedala som si, že to skúsim, aspoň na chvíľu. Po dvoch rokoch som absolvovala školu a dostala som ročné postgraduálne pracovné vízum. Američania ho udeľujú cudzincom, aby sa mohli uplatniť v odbore, ktorý tam vyštudovali. Vtedy som začala pracovať ako hudobník z povolania – hrala som v orchestroch, v muzikáloch, pre svojich profesorov som robila transkripcie a aranžmány skladieb, istý čas som aj učila, skrátka, živila som sa predovšetkým hudbou."ĽUDMILA
* Ako vyzerá bežný deň na Berklee?
ĽŠ: "Nespíš. (Smiech.) Študuješ, snažíš sa zvládnuť všetky domáce úlohy, cvičíš od rána do večera, hráš s rôznymi kapelami, si súčasťou rôznych projektov a snažíš sa držať krok so školou, aj čo sa týka kreditových povinností. Rok je rozdelený na tri trimestre – jarný, ten je najdlhší, letný, najkratší, a zimný. Za každý z nich musíš nazbierať minimálne 12 alebo 13 kreditov, pričom každý z nich stojí okolo 1200 dolárov. Za hru v ansámbli je jeden kredit, za individuálnu hodinu alebo hodiny kompozície či aranžovania sú povedzme dva kredity a podobne. Rozvrh je zostavený individuálne, podľa zamerania štúdia."